Založ si blog

Lev (I. )

Meníme sa na zvieratá. Divé zvery bez zábran a štipky sebaovládania. Nepotrebujeme príležitosť, potrebujeme miesta. Vyhľadávame chvíle a prežívame momenty. Od života očakávame čo najviac, všetko, čo nám môže dať. Strácame dych a vedomie pre veci, ktoré sú mimo nášho chápania. Klameme. Často. Aby bola realita krajšia. A znesitelnejšia. Zneužívame situácie pre vlastné túžby. A potreby. Stúpame. Vznášame sa. Lietame.

 

A ja vždy padnem. A z toho vždy skoro vždy až na dno. Naruší mi rovnováhu ako vietor ženskej na lane nad hlbokou priepasťou. Nie som vycvičená na tieto situácie ako Kingo, ktorý sa z priepasti vyštverá bez zlomenia pazúrov. Nie som lev. Som Líška. Taká malá, jemná, nežná, skrotená líštička. Tú besnú beštiu zo mňa robí on. Škoda, že len keď práve dýchame. Spolu. Na dne ma vždy nechá samú. Teda, takmer, ešte je tu Olívia a jej nekonečne dlhá reťaz pomoci. Vďakabohu. Človek by si myslel, že najlepšie kamky si hovoria všetko. No my ani nemusíme, pretože Ola a ja sa poznáme ešte od čias, kedy sme nosili plienky a spolu si vychutnávali materské mlieko. Samozrejme, každá od tej svojej mamy. Vždy nejako vytuší, že zasa v niečom lietam. Vie kedy je v tom chlap a kedy niečo menej dôležité. Pretože chlapi sú dôležití. Okrem nosenia darčekov, bonboniér, ruží a iných burín, skrývaju v sebe niečo, čo my, ženy, nikdy nepochopíme. Nazývame to láskou, ale láska je záležitosť čisto ženská. Muži do nej len fušujú. A Ola to tiež vie, veď má doma toho najrozumnejšieho chlapa, ktorý si konečne zvykol aj na mňa a moje nočné návštevy. Aj včera to zvládol úplne bravúrne. Inokedy by trval na tom, že: ,,Nie!´´ že ,,Opitá Líška by mala ísť domov´´ lebo keď jej začne z úst vytekať pena, vypení aj on. Ale Ola si ho, chvalabohu, už vycvičila. On je jej úžasná opička a ja u nich môžem zostať vždy, keď si víno myslí, že ma má málo. Či vlastne naopak. Len tie rána bývajú ťažké. Vtedy sa zo mňa stáva Roman Tička. Ach, niekto to zle pochopil, však? Nie, nenarastie mi penis ani svaly, stáva sa zo mňa romantička a nie nejaký nevyspelý detvanec. Obhliadam sa okolo seba a zisťujem, že v posteli som spala sama. Že ranná sprcha je tiež veselšia, ak sú v nej dvaja, keď prúd studenej vody otvorí rozospaté oči dokorán. Že káva chutí omnoho lepšie, keď sa pri nej môžeš s niekým rozprávať. Že je super, keď sa navlečiem do teplákov a rozťahaného trička, skočím po muffiny dole, do pekárne, a vrátim sa naspäť, čaká ma niekto, kto medzitým vyvetrá a ustelie periny, len aby boli svieže, keď sa do nich po raňajkách znova vyvalíme a skryjeme pred celým svetom. Milujem víkendy. Tie klamlivé dni šťastia, kedy si aspoň na chvíľu myslím, že je môj. Hoci človek človeka nikdy nemôže vlastniť. A skrotiť toho leva v ňom nikdy nedokážem.

 

Ale dnes je štvrtok a je príliš skoro sa nechať unášať sladkou vôňou horúceho víkendu. Ešte len je ráno a ja sa už vytáčam. Opičiak od šiestej pochoduje hore dole, tu káva, tam chlieb, tam sako, topánky…. A kravata. A o hodinu ho už nebolo. Príliš veľký zhon na mňa na to, že idem až na poobednú. A keď som sa znova uvelebila v perinách, susedia zistili, že nemajú kam zavesiť parohy, čo Paroháč v noci ulovil, a začali vŕtať. Do panelu. To som už naozaj vstala, naraz s Olou. Aj by som na ten hluk nadávala, ako ona, ale ja som nevládala. Očné viečka som mala hádam aj na kolenách , keď som spoza vône zacítila smrad.
,,Ola!!! Ty fajčíš už aj vnútri? ´´
,,Prepáč, mami.´´ – ospravedlnila sa tak, že som sa na chvíľu jej mamou aj cítila a potom sme sa začali smiať.
,,No nič, Olka dolka. Poberiem sa, díky za uchýlenie, za kávenu a že aj nabudúce.´´ poďakovala som sa a Ola si s miernym úškrnom potiahla posledný krát, udusila špak a odprevadila ma.
Cestou o poschodie nižšie som sa zastavila v meste po obed, aby som si ho vychutnala v kľude, doma pred telkou. Pípla mi sms. ,,Áááá, super, výplata!´´ pomyslela som si a potom mi skoro zabehlo. ,,Prídem zajtra na obed´´. No paráda. A ja nemám nič nachystané, nič napečené, nič navarené, nič nakúpené a o pol hodinu idem do roboty. Vidím to na predĺžený víkend. Dojedla som a rozutekala sa do roboty.

Valentínka

16.02.2017

Drahý! Chýbaš mi! Nechcem ťa pustiť preč. Chcem si ťa pritúliť na svoju hruď, hladiť ťa rukou po vlasoch a nežne Ti zašepkať: Ľúbim ťa. Skryť sa pod perinou pred celým svetom. Zabudnúť viac »

Chybaš mi

14.01.2017

Dnes ti chýba V tomto stave Hľadáš jedného V dave V diaľke V míľach Tu Ach Klišé Navždy Láska Vraždy Dnes mi chýbaš Viac ako včera Menej ako zajtra Ranná večera O pol siedmej  viac »

Lev (XIII. )

06.12.2016

Sobáš bol úžasný! Lara si vybrala tie najkrajšie šaty zdobené čipkou a kamienkami, jej hrivu zdobil dlhý hodvábny závoj, dlhé nohy ešte viac predlžovali lodičky na vysokom podpätku, ktoré viac »

gabriel

Saudská Arábia stiahla svojho veľvyslanca z Nemecka

18.11.2017 21:01

Rezort diplomacie tiež uviedol, že nemecký veľvyslanec v Rijáde obdrží protestnú nótu.

volkswagen, emisie, pokuta, USA

Volkswagen chce byť svetovou jednotkou v elektrickej mobilite

18.11.2017 21:00

Najväčšia európska automobilka Volkswagen investuje do konca roka 2022 do elektromobilov a služieb novej mobility 34 miliárd eur.

Beata Szydlová

Kyjev si predvolal poľského veľvyslanca, spor medzi susedmi graduje

18.11.2017 20:47

Medzi oboma už dlhšiu dobu susednými krajinami stúpa napätie kvôli vzájomným historickým krivdám.

krym, ukrajina, vojaci

Čečenca, hľadaného pre vraždu novinára v Moskve, zatkli na Ukrajine

18.11.2017 17:26

Podozrivý Čečenec podľa SBU utiekol z Ruska a stal sa členom zločineckej skupiny, ktorá vydierala podnikateľov na Ukrajine.

Soňa Jarábiková

Nezáväzne o ničom a zároveň o všetkom :)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 141
Celková čítanosť: 275598x
Priemerná čítanosť článkov: 1955x

Autor blogu