Založ si blog

Lev (II. )

Nenávidím ranné nakupovanie. Alebo nakupovanie všeobecne. Čo si nenapíšem na zdrap papiera, lebo kto by si už len kupoval bločik na písanie zoznamu chýbajúcich vecí v domácnosti, to domov neprinesiem. Aj som si skúšala na to zvyknúť, behať ako picino po obchoďáku s papierom v ruke, z regálu do regálu, z oddelenia so zaváraninami do oddelenia s čokoládami a odtiaľ zasa naspäť do zaváranín, ale aj tak som si nezvykla. Sama na seba. Aká irónia osudu. A pritom, keď to robila moja mama, keď som bola malá, prišlo mi to normálne a prirodzené. Ju som za picina nepovažovala nikdy. Iba ak pri zdobení torty, detailistka. Prišla som domov, vyložila nákup a dala sa do varenia a pečenia. A sakra. Nenapísala som si tvaroh. Ešteže som ho včera videla u Olívie. Snáď ho neminula – pomyslela som si a napísala som jej prosebnú sms dúfajúc v pozitívnu odpoveď. Inak by bol z môjho cheesecake-u len cake. A možno ani to. O pár sekúnd mi už klopkala na dvere s tvarohom v ruke.
,,Vďakabohu!´´
,,Líška, Líška. Čo by si ty bezo mňa robila?!´´
,,No, čo, no. Chodila nakupovať pravidelnejšie. Pravidelnejšie nákupy, pravidelnejší pohyb. Pravidelnejší pohyb, …´´
,, … chudšia Líška.´´ – dopovedala to za mňa so sladkým prídavkom irónie a pozdvihnutými kútikmi úst.
,,Oli, počuj, ty ma tak krásne dopĺňaš. Doplníš mi do cukorničky cukor a do solničky soľ?´´
,,Keď tak krááásne prosíš.´´ doťahovala si ma. ,, A nemôžem aj naopak? ´´
,,A tebe by chutila osolená káva?´´ musela som reagovať, pretože Ola miluje drobné šibalstvá a najmä vtedy, keď sa na nich môže ešte pár dní smiať a zabaviť nimi aj Opičiaka.´´
,,No počkaaaaj, počkaaaaj! Ale ty si kávu predsa nesladíš! Koho čakáme? ´´ začala sa vypytovať, ako keby nevedela a túžila to počuť odomňa, aby ma mohla v zápätí zdžubať, či som ešte stále nedostala rozum a nedospela. Pristúpila k hrncom. ,,Francúzska polievka, tvoja večne prevarená ryža, ktorú milujem. Mmmmmmmm.´´ otvorila rúru.,,Kurča na piveeee, pozrime, gazdinka sa snažila.´´ Hodila na mňa vyčítavý pohľad, z ktorého som hneď vyčítala, čo má na jazyku a to nemusím byť ani hessoveštkyňa.
,,Olívia. Už to povedz.´´
,,Líška. Ty si nepoučiteľná. Kedy si on bude robiť kvôli Tebe takéto starosti? Kedy Ti on bude sypať cukor do cukorničky a soľ do soľničky? Už by ti mohol na tie kvety, čo Ti nosí, kúpiť aj vázu.´´
,,To je všetko?´´
,,Máš šťastie, že mám dobrú náladu. Ale jemu by som vedela vypláchnuť žalúdok. Kedy sa dotrepe?´´
,,Neboj sa, kým Kingo príde, ty tu už nebudeš.´´
,,Ako vieš?´´
,,Lebo práve odchádzaš. Pekný večer prajem. A pozdravuj Opičiaka.´´
,,Sviňucha! Veď budeš potrebovať tvaroh, počkaj! ´´
,,Už nie, vďaka laskonka.´´ zaškerila som sa na ňu a poslala jej bozk.
,,Čau pusa.´´ mrkla na mňa jedným očkom a sama sa odprevadila.

 

Desať sekúnd na to som opäť počula klopkanie na dvere. Myslela som si, že je to Ola, že si niečo zabudla alebo niečo potrebuje, alebo nedajbože si to premyslela a mieni počkať na Kinga a niečo mu vytmaviť a tak som celá od čokolády šla otvoriť.
,,Ale, sladké pokušenie hneď na uvítanie?´´ povedal a mne sa podlomili kolená. Až potom som si všimla obrovskú kyticu bielych ruží. Pobozkal ma a ja som sa topila spolu s čokoládou na mojich ústach. Vlastne už aj na jeho. ,,Môžem vojsť?´´ pritisol sa ku mne a čakal, kedy ho vpustím dnu. Ach, tá vôňa, ktorá sa zrazu rozplývala po celom byte. Prebila vôňu čokolády roztápajúcej sa v smotane aj pečené kurča. Ale vnímala som ju tak iba ja. Kingo hneď zacítil vôňu jedla. Prišiel za mnou do kuchyňa, nepozorovane sa ku mne priblížil, položil ruky na moje boky, pritisol si ma k sebe a pobozkal ma na šiju.
,,Zlatko, ty si varila?´´ pošepkal mi do uška a mnou prebehla husia koža a obrovská horúčava zároveň. Odpovedeschopná som bola až po pár sekundách.
,,Hádam Ťa nenechám hladného.´´
,,Tiež by som To nerobil. Mám na Teba až príliš veľkú chuť.´´ opäť iba šepol, opäť sa mi po tele rozliezli zimomriavky, opäť si ma pritisol ešte viac k sebe, opäť sa mi podlomili kolená.
,,Ak chceš aj cheesecake, musíš ma nechať dorobiť ho.´´ s úsmevom a zaklonenou hlavou opretou o jeho rameno som po vrátení sa do reality odpovedala.
,,Takto si ma kupuješ? Jedlom?´´
,,A ty mi potom nosíš ruže.´´ A seba – som zabudla povedať.
Zasmial sa a s náznakom jemného previnenia v jeho pohľade si sadol k stolu.
Začali sme večerať, popíjať suché polosladké, prepletať si nohy pod stolom, kŕmiť sa chrumkavými kúskami mäsa, približovať sa k sebe viac a viac. Začal mi hladiť ruku, celú dlaň, líce, jemne skĺzol na krk , ramená, boky… Vtedy sme sa zbadali a začali smiať, že vlastne pre toto nechodíme na večeru do reštiky, lebo doma máme posteľ hneď za rohom. Zobral ma za ruku a zo srdcom veľkého romantika ma viedol do spálne. Čakala som to, takže oholené nohy, vôňu za ušami a tangá som mala na sebe skôr, než prišiel. Takmer surovo ma hodil na posteľ. Elegantne si začal rozopínať košeľu, gombík po gombíku. S úsmevom na tvári stále viac a viac odhaľoval svoje dokonalé telo. Vedel, že sa mi to tak páči, že milujem, keď sa naňho môžem pozerať, že ma dostáva už len tým, že sa na mňa zmyselne pozerá polonahý chlap. Kus handry, v tom momente úplne bezvýznamnej, prevesil cez kreslo a ľahol si ku mne. Všetko ostatné už bolo na mne. Presne tak, ako to miloval. Presne tak, ako som to chcela.

 

Odhrnul mi vlasy zo šije tisnúc sa ku mne a pobozkal ma.
,,Zlatko, to bola úžasná večera.´´
,,Veď som ju aj s láskou varila.´´
,,Čo je? Niečo sa deje?´´ vycítil hneď náhlu zmenu mojej nálady a mal pravdu. Niečo sa dialo. Mala som byť šťastná a unesená z vášnivého milovania, ako vždy. Ale ja som myslela na Olíviu a jej vázu. Teda moju vázu. Ktorú mi Kingo nikdy neprinesie. Na chvíľu môjmu rozumu odbehli kolečká a došlo mi, o čom to vlastne celé je. Ako sa schádzame, tak sa aj rozchádzame, ako sa vítame, tak sa aj lúčime. Ako sa čakáme, tak sa aj opúšťame. Keby bolo na mne, nepustím ho. Už nikdy. Milovala som ho ale on to vedieť nemohol. Nemohol ani len tušiť, že za prázdnym sexom sa skrýva moja láska, že za mojimi vášnivými bozkami nie je len túžba, že za navarenou večerou nestojí len pocit hladu. A ani to vedieť nesmel. Celé sa to začalo ako kamarátstvo s výhodami. Bol mojím milencom, no neustrážila som sa. Z výhod sa však medzičasom stala túžba a pravidelnosť. A láska. Nepriznaná.
,,Som len unavená.´´
,,Ako to, že unavená? Cheesecake bude kedy?´´ povedal tak lákavo, že som naň dostala ešte väčšiu chuť, ako keď mi napadlo upiecť ho.
,,Skoč poň.´´ povedala som, pootočila sa k nemu a uškrnula sa a na Olívinu vázu úplne zabudla. Pre kus čokolády a tvarohu. Chvalabohu.
,,Ale čo, slečinka si žiada dezert priamo do postele. To je luxus, jej veličenstvo.´´ Zasmial sa, postavil sa a poslušne preň odkráčal.
,,Ešteže mi ho má kto priniesť.´´ zakričala som mu do kuchyne.
Na tanieri priniesol dva malé kúsky obklopené šľahačkou, čokoládovým topingom a jahodami. Chvíľu som rozmýšľala, či ho pochválim za to, ako krásne nám to naservíroval, alebo sa ho spýtam, či ešte zostala šľahačka. Rozum zapracoval.
,,Šikovný! Tak pekne by som to nenaservírovala ani ja.´´
,,Že? A šľahačka ešte zostala.´´ povedal potmehúdsky a ja som sa rozplývala nad jednomyseľnosťou našich mozgov hoci nemohol vedieť, že v tej chvíli chcem to isté, čo on, len trocha inak.
,,Skvelé, len neviem či po tejto dávke čokoládovej bomby ešte nejakú šľahačku zvládnem.´´ zasmiala som sa, keď som sa prizrela na tanier lepšie.
,,Keď nie ty, ja určite.´´ uistil ma, že so mnou ešte neskončil.
Cheesecake z taniera pomaly mizol, s ním aj jahody so šľahačkou a topingom. A čím hlbšia noc bola, tým menej šľahačky zostávalo v spreji.

 

,,Dobré ráno, pusa.´´ otvorím oči a on tam stále leží. Kus chlapa so sladkými perami načahuje svoju ruku ku mne a ponúka mi svoje rameno namiesto podušky. Bez váhania sa som sa pritúlila ako malé mača. Bola som jeho obeť, mohol si so mnou robiť čo len chcel. Pevne ma schytil, postavil sa držic ma v náručí a odniesol si ma do kúpeľne.

Po takej sprche to chcelo už iba jedno. Vlastne dve veci. Raňajky a kávu. Rýchlo som sa navliekla do teplákov a vybehla niečo kúpiť. Keď som sa vracala, stretla som na schodoch Olíviu.
,,Čau, cica, kam si sa vybrala?´´ spýtala som sa dúfajúc v odpoveď inú, ako že ide ku mne.
,,Do mesta, Opičiak išiel s chalanmi na chatu a ja som hladná. Neskočíš so mnou na kávu?´´
,,Oli, vieš…´´
,,Bože, nič mi nehovor. ´´ chcela ma ešte zdržať ale už som odomkala zámok a pootvorila dvere. ,,Odkáž mu, že by sa konečne mohol zachovať ako chlap.´´
,,Neboj, Oli, myslím, že ťa práve počul.´´
,,Chvalabohu. Tak buď chlap a nie posero!´´ zakričala, trochu aj za mňa, a išla ďalej dole schodmi.
,,Olívia ma asi nikdy nebude mať rada, však?´´ spýtal sa, ešte som nestihla ani položiť teplé pečivo na stôl a všimnúť si čerstvo zaliatu kávu.
,,A potrebuješ to?´´ zo smiechom som sa ho spýtala.
,,Neviem, nikdy som sa nad tým nezamýšľal.´´
,,A na čo by ťa mala rada? Prídeš si sem raz za týždeň a pozdravíte sa maximálne pri mojich dverách, keď ty odchádzaš a ona prichádza. Takto sa asi kamarátstva nevytvárajú.´´
,,Je to tak. Nakoniec, nesprával som sa k Tebe vždy najlepšie. Keby takto nejaká baba zaobchádza s Kixom, asi by som ju tiež nemal rád.´´ povedal a na chvíľu sa mi zdalo že sa hlboko zamyslel.
,,Nie, že nemal rád. Panebože, ani nechcem počuť ako škaredo by si ju volal. A Kixo je rovnaký ako ty.´´
,,Kixo je Kixo. Ten z týchto vecí už nikdy nevyrastie.´´
,,A ty? Kedy konečne z toho vyrastieš ty?´´ opýtala som sa tak vyčítavo, že sama som sa čudovala, že som to dokázala.
,,Ale no kľud, Líštička moja. Nebudeme si kaziť ráno. Poď, dáme si kávu a vyvalíme sa ešte do postele. Do obeda je ďaleko a navyše – dnes varím ja.´´ povedal sediaci naťahujúc dlane k mojím bokom. Pristúpila som. Vedel tak úžasne prehovárať a zahovárať.
Káva bola úžasná, s príchuťou škorice. Moja obľúbená. Možno preto, že mi ju robil iba on a možno preto, že som ju nemala tak často. Posledné dúšky som si vychutnávala prikrytá paplónom vo vyvetranej spálni, v jeho náručí. Vždy to bola tá najkrajšia chvíla víkendu. Okamih, kedy bol neskrotný lev omotaný okolo líškinho chvostu, ona šťastná, on spokojný. Minúty vtedy plýnú rychlejšie a ja si to uvedomujem. Viem, že dnes nikam nemusím ísť a že ani on ešte neodchádza. Niekedy chcem naozaj zastaviť čas. Aby neodišiel nikdy.

 

Poobede ma zobudila nádherná vôňa rozliehajúca sa celým bytom. Kingo neležal vedľa mňa, takže som vedela, že sa pustil do sľúbeného varenia, ktorému som spočiatku príliš nedôverovala. Vstala som, natiahla som na seba jeho mikinu a prišla za ním. Stál pri sporáku v zástere s varechou v ruke. Chýbala mu už len kuchárska čiapka. Ale to by už nebol šéfkuchár bez čapice.
,,Ale, milostivej kráľovnej sa uráčilo vstať.´´ bystro poznamenal.
,,Princezná, aby bolo jasné. A áno, veď to vonia hádam aj u susedov. Čo to máme?´´ spýtala som sa a podišla nakrknúť do hrncov.
,,Óóó, tak ona je princezná. Pozor, jej veličenstvo ´´ capol mi po ruke načahujúcej sa k pokrývke hrnca ,,aby sa nepopálili.´´ povedal a poslal mi pusu.
,,To zasa kľud. Z medu ani z cukru nie som. Bude sa to dať vôbec jesť?´´ vymrdzila som naňho nos.
,,Ale je to prekvapenie a pre teba dvojité, pretože to bude aj konzumovateľné, neboj.´´ povedal a čakal na reakciu. Vie, že to nenávidím. Prekvapenia. Naťahovanie a prílišné namýšlanie z ktorého sa stáva v mnohých prípadoch sklamanie.
,,Vieš, čím by si ma najviac prekvapil?´´
,,No schválne, čím?!´´ udivene a plný očakávania sa pozrel na mňa.
,,Keby si celé toto bláznovstvo ukončil.´´ povedala som a sadla si na stoličku s vyloženými nohami na druhej stoličke.
,,Líška, nespoznávam ťa. Doteraz neboli žiadne problémy. Alebo si si niekoho našla a nevieš ako mi to povedať? Veď v pohode, keď sa zasa rozídete mi zavoláš.´´ povedal s ľahkosťou a vážnosťou zároveň, pozrel sa na mňa a začal sa smiať.
,,Kingo, ty si magor.´´
,,Magor, čo vie variť.´´
,,Aspoň niečo.´´ hodila som naňho očko a obaja sme sa začali zabávať a smiať na tom, ako sa snažíme byť vážni. Počas jeho hlasného smiechu stihol naložiť na tanier obed a položil ho predomňa.
,,Vuala. Jej milosť, podáva sa králik na hrášku.´´
,,Wau! Vyzerá to úžasne! ´´onemela som až kým sme nedoobedovali. Teda neviem, kto by mi rozumel keby sa s tými hrčami až za ušami snažím niečo povedať. Hneď potom som sa zvalila na gauč. Kingo ešte otvoril okno, aby vôna králika nerotovala v celom byte dookola, vzal deku a prikryl ma. Nachvíľu sa mi zazdalo, že s láskou, potom som však pochopila, že to, čo som v jeho očiach uvidela nebola iskra lásky ale vášne. A tak som sa nechala unášať tým vírom túžby znova a znova. Celé poobedie, celý večer, dlho do noci.
Keď som však v nedeľu ráno otvorila oči, videla som len rozmazané obrysy jeho tela pri okne, obliekajúce si košeľu v ktorej prišiel a ktorá až doteraz ležala pohodená na kresle. Nastal ten čas. Čas, proti ktorému som bola bezmocná. Len tak som si ležala a vnímala realitu okolo seba. Odchádzal a s ním aj kúsok môjho srdca. Každý víkend. Každú nedeľu. Už tri mesiace, vkuse, si pravidelne odštiepuje kus z mojej aorty a bez opýtania s ním odchádza. Začínam sa báť, že mi ju celú roztrhá na tisíce častí a nikdy nevráti. Že ma bude mať celú, na kolenách, prosiacu.
Skôr, ako som sa stihla prebudiť a rozlúčiť sa, podišiel ku mne, pobozkal ma na čelo a pošepkal : ,,V piatok, láska.´´

Valentínka

16.02.2017

Drahý! Chýbaš mi! Nechcem ťa pustiť preč. Chcem si ťa pritúliť na svoju hruď, hladiť ťa rukou po vlasoch a nežne Ti zašepkať: Ľúbim ťa. Skryť sa pod perinou pred celým svetom. Zabudnúť viac »

Chybaš mi

14.01.2017

Dnes ti chýba V tomto stave Hľadáš jedného V dave V diaľke V míľach Tu Ach Klišé Navždy Láska Vraždy Dnes mi chýbaš Viac ako včera Menej ako zajtra Ranná večera O pol siedmej  viac »

Lev (XIII. )

06.12.2016

Sobáš bol úžasný! Lara si vybrala tie najkrajšie šaty zdobené čipkou a kamienkami, jej hrivu zdobil dlhý hodvábny závoj, dlhé nohy ešte viac predlžovali lodičky na vysokom podpätku, ktoré viac »

Jemen, útok, Saudská Arábia

Nálety na dve rôzne oblasti v Sýrii zabili 32 ľudí vrátane 8 detí

25.03.2017 21:14

Osem detí sa nachádzalo medzi najmenej 32 ľuďmi zabitými pri dnešných náletoch na dve rôzne oblasti v Sýrii, ovládané povstalcami.

Erdogan

Turecko podľa Erdogana môže usporiadať referendum o členstve v EÚ

25.03.2017 19:27

"Teraz nás 16. apríla čaká referendum a potom sa môžeme rozhodnúť, že urobíme ešte jedno, o prístupových rozhovoroch," povedal turecký prezident.

výstava, poprad,

Rezidencia smrti je obrazom nacistických hrôz

25.03.2017 19:20

Dvadsať nafotografovaných grafických obrazov tvorí výstavu pod názvom Rezidencia smrti.

laptop, notebook, digitalizácia

V Istanbule balia počítače do fólie, do kabín lietadiel do USA nesmú

25.03.2017 17:35

Zákaz určitých elektronických prístrojov v kabínach mnohých dopravných lietadiel smerujúcich do Spojených štátov začal platiť v sobotu na letisku v Istanbule.

Soňa Jarábiková

Nezáväzne o ničom a zároveň o všetkom :)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 141
Celková čítanosť: 242859x
Priemerná čítanosť článkov: 1722x

Autor blogu