Založ si blog

Lev (XI. )

Vedela som, že sa s ním musím stretnúť. Potrebovala som to. Túžila som sa aspoň na chvíľu roztápať v jeho očiach. Zaväzovala som si šnúrky, aby som si ich pri behaní nepristúpila a nepadla na hubu. Na tú reálnu. Na imaginárnu som padla už pár týždňov dozadu.
Moje poklusomklustempo bolo jediné, čo ma za poslednú dobu vedelo ukľudniť. Bol to skvelý nápad, takto si prevetrať hlavu. Proste som len bežala a nič iné nevnímala. Nádych, výdych. Keď som čo i len na chvíľu myšlienkami zabehla za levom, nestíhala som s dychom. Bol rýchlejší, ťahal ma za sebou a ja som za ním nevládala. Musela som sa opäť odosobniť a naplno bežať.
Podchvíľou sa mi zazdalo, že za mnou niekto bežal, no vždy keď som sa otočila, nikto tam nebol. A keby aj bol, v tej tme by som ho nezbadala. Tak som pridala a z môjho poklusomklustempa sa stalo vytrvalostné. Aj som sa trocha bála, keď som si uvedomila, že okolo mňa je len pole a cesta vedie iba vpred. To je tak, keď ideš behať na okraj mesta do ktorého sa chodia aj lastovičky len otáčať. Počas toho, ako som premýšľala za mnou niečo prasklo. Snažila som sa nenápadne otočiť no hneď som zbadala veľkú postavu utekajúcu za mnou. To ešte len nastal beh! Nohy na ramená a utekaj! Ak by šiel po cestičke predomnou nejaký postarší cyklista, taký, ako zvykne chodiť v tomto zapadákove po kruháči, obehla by som ho ľavou zadnou. Šprint taký, ako nikdy. A kedy som sa otočila za seba, vtedy bol bližšie. Nevládala som, bola som už úplne vyčerpaná. A tmavá postava ma už dobehla.
,,Čau.´´ povedal a mňa zamrazilo. Lev dobehol svoju korisť.
,,Ty kokos! Skoro som umrela od strachu z toho, kto ma prenasleduje!´´
,,Aj ja teba rád vidím.´´
,,Idiot.´´
,,Prečo beháš po nociach sama?´´
,,Po nociach? Kingo, nie je ani jedenásť.´´
,,Tak vieš, zlé sa stane hneď.´´
,,Pozrime sa, aký si múdry. Odkiaľ ma sleduješ?´´
,,Pravdu? Odkedy si vyšla z bytovky.´´
,,A to si mi musel spôsobiť takýto šok?´´
,,Nevedel som, či sa môžem pridať.´´
,,Nemôžeš.´´
,,Neskoro.´´ a zasmial sa.
,,Čo ti je smiešne?´´ zastavila som. ,,Nechcem sa s Tebou baviť.´´
,,Viem. Môžem ťa aspoň odprevadiť domov?´´
,,Nie.´´
,,Takže áno, poďme.´´ úplne ignoroval, že som s ním nechcela ísť a natiahol ruku okolo môjho ramena.
,,Prrrr prrrr, chlapče.´´ vyvliekla som sa spod jeho ramena, hoci som tam túžila zostať.
,,Tak poď, prosím, chcem aby si sa bezpečne dostala domov.´´ Zúfalo na mňa hľadel. Tak, že mne prešli zimomriavky po celom tele a priznávam, v tom tielku bol… Teda celkom je… Ehm… Prudko pomilovateľný.
,,Okej teda.´´ súhlasila som, hoci som vedela, že pred nami je ešte dlhá cesta a asi nastal ten čas si ho vypočuť. Veď som to nakoniec aj chcela. Len za iných okolností. Nie s potom na čele, pachom pod pazuchami (že ma deodorant nezradí som vedela), vyťahaných legínach a športovej podprde s prsiami nad pupkom. Jemu to však pravdepodobne nevadilo, keďže sa držal v tesnej blízkosti vedľa mňa, hoci som sa stále snažila uhýbať sa no krajnica ma ďalej nepustila.
,,Prečo si sa neozvala?´´
,,Prečo? Ty sa ma pýtaš prečo?´´ hneď som naňho vybehla.
,,Asi s Tebou chcem o tom hovoriť.´´
,,O čom, preboha, Kingo? Nie je sa o čom baviť. Spávali sme spolu a proste stačilo.´´
,,Prečo?´´
,,Prečo? Ty by si chcel babu, čo spáva so svojím kamošom? Ja potrebujem normálneho chlapa, nie víkendového.´´
,,Hmmm… Rozumiem.´´ Nastalo ticho. Akoby som ho niečím zaskočila. No neviem čím. Bolo to trápne. Doteraz sme sa mali vždy o čom rozprávať alebo to ticho nebolo až také hlučné a trápne.
,,Len toto si chcel?´´ prerušila som to napätie.
,,Nie, vlastne, ja som chcel niečo úplne iné. Ale tak mi napadlo, teraz, že či …´´ a robil prestávky medzi slovami a ja som myslela, že sa zbláznim, kým mi povie, čo chce. ,,Či nezostaneme priatelia.´´ dopovedal a zostalo zasa ticho. Niekde v kútiku mojej duše som dúfala, že povie, že ma miluje. Na druhej strane, priateľstvo sa mi celkom pozdávalo. Keď neprší, aspoň kvapká. ,,Vieš, sem tam by sme vybehli niekam na kávu, možno na drink aj so Zetom a Olou, poprípade s Kixom… Kľudne ti budem robiť ochranku, keď budeš zasa chcieť ísť v noci behať…´´ Znelo to tak pekne, tak sľubne, že by to mohlo byť fajn.,,No tak, Líška, povedz niečo prosím.´´ prerušil moje myšlienkové pochody.
,,Priatelia?´´ vystrela som k nemu ruku.
,,Priatelia.´´ natiahol tú svoju k mojej.
,,Ale bez výhod, okej?´´ stiahla som ju ešte.
,,Hej, okej.´´ začal sa smiať, podali sme si ruku a začala som sa smiať aj ja. Ani som nechcela aby mi ju pustil a keď som sa mu pozrela do očí, zdalo sa mi, že mi ju ani nechce pustiť. Ha, vlastne, ja som mu už videla do očí. Ani som si neuvedomila a stáli sme pod lampou pri mojej bytovke.
,,Tak ja teda idem, ráno vstávam do práce.´´ pomaly som sa lúčila, vyťahovala kľúče z vačku a blížila sa ku vchodu.
,,Zajtra behať?´´ pozastavil ma ešte s úsmevom od ucha k uchu.
,,Môžme.´´
,,O desiatej?´´
,,O desiatej.´´ pritakala som mu, odomkla si a vošla do bytovky. Ešte mi zakýval a čakal, kým úplne zájdem. Zrazu mi padol zo srdca obrovský kameň. Usmievala som sa, vyšla si po schodoch, skočila hneď do sprchy a… Zrazu klopkanie na dvere. Zabalila som sa do uteráku a otvorila dvere.
,,Kingo!´´ zaskočená som zostala stáť medzi dverami, len tak, polonahá, iba v uteráku, mokrá od vody s mydlovou penou na ramene.
,,Len som ti chcel ešte vrátiť toto.´´ podal mi moje červené tangá neodtŕhajúc zo mňa pohľad. Cítila som, ako ma chce, ako po ňom túžim. V tej chvíli mnou prebehli zimomriavky, keď som si predstavila, že viem, čo by so mnou najradšej urobil. V tú chvíľu som musela byť rovnako červená ako nohavičky, ktoré mi podával. Schmatla som ich a trocha schovala svoje telo za dvere.
,,Vďaka, všimla som si, že mi chýbajú.´´
,,Áno…No…Hmmm…´´ Pozeral na mňa a nebol schopný jediného slova. ,,No…Mal by som… Mal by… Som… Ísť… Teda… Ahoj…´´ otočil sa, najskôr telom a až potom zo mňa strhol zrak. Hoci keď som si zmývala zo seba tú penu, stále som na svojom tele cítila jeho pohľad. Zavrela som oči a predstavila si jeho dotyk. Ach, Líška, ty nezbednica. Ako keby ste sa pred malou chvíľkou nedohodoli, že budete priatelia. Vyšla som zo sprchy a ľahla rovno do postele. Tam mi ešte chvíľu chýbal, no unavená som zaspala, takmer hneď.

Chybaš mi

14.01.2017

Dnes ti chýba V tomto stave Hľadáš jedného V dave V diaľke V míľach Tu Ach Klišé Navždy Láska Vraždy Dnes mi chýbaš Viac ako včera Menej ako zajtra Ranná večera O pol siedmej  viac »

Lev (XIII. )

06.12.2016

Sobáš bol úžasný! Lara si vybrala tie najkrajšie šaty zdobené čipkou a kamienkami, jej hrivu zdobil dlhý hodvábny závoj, dlhé nohy ešte viac predlžovali lodičky na vysokom podpätku, ktoré viac »

Lev (XII. )

01.12.2016

V pondelok večer ma vyzdvihol a šli sme behať. To isté sa zopakovalo aj v utorok, stredu, štvrtok a piatok. Chcel ísť aj v sobotu, ale Rono mal svadbu, tak sme sa dohodli až na nedeľu. Ach, tak viac »

Nicholsonová

SaS: Peniaze EÚ sa tunelujú cez poradenstvo

20.01.2017 16:40

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) má podozrenie, že peniaze Európskej únie sa "tunelujú" cez poradenské služby pre jednotlivé ministerstvá.

halenárska, trnava, rekonštrukcia

Halenársku ulicu čaká návrat v čase

20.01.2017 16:00

Halenársku ulicu, jednu z najstarších v Trnave, zmení dlhoočakávaná obnova. Plánovaná rekonštrukcia nadviaže na jej historickú podobu z 18. až 19. storočia.

Petro Porošenko

Porošenkova cukrovinkárska firma zatvára závod v ruskom Lipecku

20.01.2017 15:09

Výrobný závod ukrajinskej cukrovinkárskej firmy Rošen v ruskom meste Lipeck o niekoľko mesiacov ukončí výrobu a prepustí svojich zamestnancov.

štefánik, socha, spišská belá

Spišská Belá chce vrátiť sochu Štefánika

20.01.2017 15:00

Roky bývala súčasťou Spišskej Belej, potom ju za čias totality nadobro odstránili a zmizla bez stopy.

Soňa Jarábiková

Nezáväzne o ničom a zároveň o všetkom :)

Štatistiky blogu

Počet článkov: 140
Celková čítanosť: 231935x
Priemerná čítanosť článkov: 1657x

Autor blogu